"Takže"

Príhovor pani učiteľky.

Milí čitatelia,
práve ste si otvorili 1. číslo piateho ročníka internetového časopisu TAKŽE. Ani sa nám nechce veriť, že je to už piaty rok, čo sa snažíme o vydávanie Vašich literárnych i spravodajských prác. Aj tento rok došlo v časopise k menšej úprave: okrem žiakov chceme osloviť na prispievanie do nášho časopisu aj rodičov a priateľov školy. Myslím, že máme medzi sebou dosť dospelých, ktorí chodia s otvorenými očami a vnímavým perom nám svoje postrehy napíšu.
Zmenila sa aj redakčná rada. Hlavnou redaktorkou je Martina Suchá a členmi sú: Michal Marcin a Natália Kádárová z 3.A triedy.
Prajeme príjemné čítanie!
A čítajte až do konca, v závere Vás čaká prekvapenie: predstavuje sa Vám celý učiteľský kolektív 1. stupňa našej školy!

P. uč. Valéria Kočišová

Jesenné prázdniny

Žiaci druháci píšu o svojich zážitkoch počas jesenných prázdnin. Napísali to jednoducho a pekne.

Moje najobľúbenejšie ročné obdobie je jeseň. Jeseň mám rád, lebo som sa narodil a v jeseni je babie leto a listy sú rôznofarebné. Je to tiež čas halloweenu a strašidiel, kedy doma vyrezávam tekvice a zapaľujem do tekvíc sviečky. Chodíme na prechádzky do lesa, kde je všetko farebné a navôkol je úplné ticho a všade veľa listov. V tomto čase máme tiež sviatok všetkých svätých a všetci chodíme na cintorín zapáliť sviečky pre našich zosnulých. V podvečer je cintorín osvetlený samými sviečkami.
Patrik Šesták, 2.B

Cez tieto prázdniny bol aj sviatok dušičiek, a tak som spolu s rodičmi a sestrou bol na cintorínoch. Boli sme aj na návšteve u prababky vo Valalikoch, kde bol odpust a aj moja teta z Piešťan.
Samuel Škodi, 2,B

Počas jesenných prázdnin som doma s mojimi bratmi vyrezával z tekvíc hellowinské príšery. Večer sme v nich zapálili sviečky. Pekne nám svietili pred domom, pokiaľ sviečky celkom nevyhoreli.
Tomáš Muller, 2.B

Bocian

Štvrtáci majú radi prírodu, a tak sa vôbec nehnevajú, keď sa s nimi ich pani učiteľka vyberie do Prírodovedného múzea. Minulý týždeň vo štvrtok sme boli v Prírodovednom múzeu. Hneď keď sme prišli, hovorili nám o bocianoch. Ako prvé sme si obzreli výkresy detí. Potom nám ukázali prednášku o bocianoch. Dozvedeli sme sa tam nové zaujímavosti. Napríklad, že bociany môžu mať 1 až 6 vajíčok. Oddychujú alebo spia na jednej nohe. Odlietajú do Afriky (Kapské mesto). Hniezdia na vysokých komínoch, strechách a na stĺpoch elektrického vedenia. Strava bociana sa líši. Patria k nej obojživelníci, myši, malé cicavce, ryby a veľký hmyz. Ľudia ho pokladajú za symbol šťastia.
Soňa Vysocká, 4.A

Ekovýlety

V spolupráci s pani Rodákovou z Centra voľného času Dúha chodievame každý rok na rôzne ekovýlety. Veľmi obľúbeným výletom je Drienovecká mokraď, kde ornitológovia pravidelne krúžkujú vtákov. Žiaci o tom napísali: V pondelok sme išli na ekovýlet. Autobus stál pred benzínovou stanicou SHELL. Išli sme do Drienovskej mokrade na krúžkovanie vtákov. Krúžkovanie vtákov sa robí tak, že sa chytia do sietí a potom toho vtáka zoberú a dajú mu krúžok. Na tom krúžku je napísané: Slovenský kras, Drienovská mokraď, Slovensko. Číslo krúžku je napríklad číslo 5050. Keď sme išli skontrolovať sieť, tak tam boli zachytené 2 vtáky. Keď sme si ich pozerali, tak sme videli dravca a mysleli sme si, že je to orol, ale bol to myšiak. Ale hneď na druhej strane bol orol kráľovský, najväčší orol na Slovensku. A keď ho videli ostatné dravce, tak vzlietli, aby si chránili svoje územie. Cstou späť sme ja a Kristián zbierali šípky na šípkový čaj. Keď sme sa vrátili do autobusu, išli sme do Drienovských kúpeľov. Keď sme tam došli, tak sme išli pešo do Drienovskej jaskyne. Tá jaskyňa nemá koniec, ale namiesto konca má zhora kopca komín. Komín je taká hlboká diera na konci jaskyne. Komín sa väčšinou nachádza v jaskyniach alebo v baniach. Potom sme išli do nefunkčného magnezitového kameňolomu. Keď sme tam došli, mali sme nájsť niečo žlté, zelené, sivé, tvrdé a niečo ohryzené.
Na ekovýlete sa mi páčilo.
Juraj Marcin, 3.A

V pondelok sme išli na výlet. Bola tam aj 2.C. Bolo veľmi horúco. Išli sme cez pole, blato, aj cez lúku. Videli sme kvety aj mŕtveho psa. Našla som aj lienku a hubu. V autobuse som sedela so Sophiou. Boli sme aj na ihrisku. Bola sranda. Hrali sme sa na skrývačky. Videli sme aj vtáky. Dokonca sme raz aj jedného pohladkali. Bol veľmi mäkký. Videli sme aj dravce.
Bol to krásny výlet.
Daša Belková, 3.A

Išli sme na ekovýlet do Drienovskej Mokrade na krúžkovanie vtákov. Vtáky sa krúžkujú nato, aby sme vedeli o ich pohybe. Na zachytenie vtákov sa používa sieť. Sieť si vtáky počas letu nevšimnú, lebo je umiestnená medzi kríkmi. Zachyteného vtáka vyberú zo siete a dajú mu krúžok na nohu. Krúžky sú očíslované. Číslo na krúžku si ornitológ zapíše do diára. Vtáky sa takto kontrolujú a označujú počas celého roka.
Na výlete sa mi veľmi páčilo. Podľa mňa bol veľmi poučný.
Sophia Šafárová, 3.A

Drienovecká Mokraď patrí do Slovenského krasu = chránená oblasť, najväčšie trasové územie v Strednej Európe. Je tam bohatá flóra a fauna, až 4500 živočíchov. Už od roku 1998 robia výskum v Drienoveckej Mokradi. Vtáky, ktoré som spoznala: strakoš červenochrbtý, lelek lesný, rybárik riečny, penica čiernohlavá, kolibkárik čipčavý, slávik červienka, breduľa riečna, strnádka, sýkorka bielolíca, kaňa sivá a iné: krivák potočný, šťuka, ropucha bradavičnatá, had obojkový, netopier, hryzec vodný (podobá sa potkanovi a preto sa mu hovorí potkan vodný).
Celú túto prácu som sa dozvedela od ľudí, ktorí tam pracujú a všetko nám ukázali na veľkých plagátoch, takzvaných paneloch.
Kamila Plavnická
4.A.

Vlastná tvorba

V tomto čísle dávame priestor jednej básni a Krtkovým rozprávkam, ktoré vymyslel, napísal a ilustroval Ivko Čabra z 4.A triedy.

Môj rodný kraj

Od Dunaja až po Tatry.
tento kraj nám právom patrí.
To je moja vlasť,
tu ja budem rásť.

Mamka mi čítala
rozprávky, povesti.
S ňou som spoznávala
ten náš kraj slovenský.

Hrady, zámky, kaštiele,
to je naša pýcha.
Všetko tu navôkol
históriou dýcha.

Na horskej čistine
ovečky sa pasú
pod zemou jaskyne
ukrývajú krásu.

Tento kraj si dobre
chráňme
najkrajší ho predsa
máme!

Alexandra Mižíková, 4.C