Vitajte v jarnom čísle časopisu Takže! Pre niekoho je jar najkrajším ročným obdobím. Všetko sa prebúdza, začína... O jari sme písali s radosťou:

O jari

Prišla Jar! Sneh sa rozpustil! Všetko kvitne: zlatý dážď, púčiky, kvety, narcis, fialky, tulipány a čerešne krásne oružoveli. Už je všetko zelené a voňavé, môžem sa prechádzať po záhrade, voňať kvety. Veľmi sa teším.
Sophi Šafárová, 2.A













Jar je veľmi pekné ročné obdobie. Včielky a osy opeľujú kvietky. Rodia sa mláďatá, všetko ožíva zo zimného spánku. Dokonca aj vtáky prilietajú z teplých krajín. Slnečné lúče sú teplejšie a všetko sa krásne zobúdza.
Natália Schlosseriková, 2.A













Jar mám veľmi rada lebo sa príroda prebúdza zo zimného spánku. Stromy a kvety kvitnú, vtáčiky spievajú, slniečko hreje teplejšie. Už nemusím nosiť rukavice, vetrovku, čiapku, čižmy. Deti sa na ihrisku hrajú, bicyklujú, korčuľujú sa na kolieskových korčuliach. Môj dedko upratuje na záhrade a babka upratuje dom. Ľudia chodia na prechádzky. Môj brat má na jar narodeniny a vtedy robíme na záhrade veľkú oslavu.
Romana Čisovská, 2.A













Keď jar prichádza začína byť teplo. Sneh sa topí. A zo snehu vykúkajú jarné kvety. Prebúdzajú sa stromy, vtáčiky, hmyz a zvieratá. Jedným slovom prebúdza sa zem. To čo na zimu spalo, teraz sa prebúdza. Tráva začne rásť. A srnky, jelene a iné zvieratá sa môžu lepšie napásť. Teda čerstvej trávy. Včely začínajú zbierať peľ z kvetov. A medvede môžu kradnúť med. Jar je krásna. Jarné kvety sú snežienky. Snežienky sú biele, ale stonku majú zelenú. Ešte keď sa úplne neroztopil sneh, tak zo snehu vykúkajú snežienky. Na jar začínajú kvitnúť. A začína silnejšie svietiť slnko. Je teplejšie. Zo zeme rastie tráva a kvety. Lietajú motýle a spievajú vtáky. Napríklad slávik a iné spevavé vtáky.
Maťka Suchá, 2.A













Mám veľmi rada jar. Bývam na dedine, takže je ešte krajšia. V záhradke nám kvitnú žlté narcisy, červené tulipány a modrice. V záhrade máme toľko púpav, že skoro nevidno trávu. Ja a moja sestra si z púpav robíme venčeky. S ockom chodíme do lesa. V lese všetko krásne kvitne a vonia. Keď ideme do školy, vidím plno ružovkastých kvetov na stromoch. Na jari mám rada to, že je teplo. Cez víkend ležím v záhrade na tráve a pozorujem oblaky, alebo sa bicyklujem. S mojim bratom sme počítali dni, kým tulipány vykvitnú. Ráno je počuť spev vtákov. Poobede pri kvitnúcich stromoch bzučanie včiel. Vonku často hráme futbal a slepú babu. Na jar sa všetko prebúdza k životu. Vždy sa teším na príchod jari. Je krásna.
Veronika Sedláková, 4.A













Jari a Veľkej noci sme sa venovali aj v počítačovej učebni. Druháci vytvorili krásne veľkonočné vajíčka.











































Kde všade sme boli a čo sme zažili.
Aj toto obdobie je plné rôznych triednych a školských akcií a zážitkov. O niektorých z nich žiaci napísali:

V knižnici.
V stredu sme išli do knižnice na besedu. Keď sme tam prišli, dozvedeli sme sa, že sme prišli na súťaž, ktorá sa volá Dobšinského truhlica. Tam sme v knihách hľadali nálepku. V každej knihe bola jedna. Mali sme zapísať názov knihy, názov rozprávky a číslo strany. Poviem vám prvé dve miesta: ja som bol druhý a môj kamarát Jakub bol prvý. Bola to pekná a zábavná súťaž. Z tej knižnice si chodím vypožičiavať knihy.
Michal Marcin, 2.A

Koncert
V piatok 16.4. prišli na našu školu žiaci z umeleckej školy na Jantárovej ulici. Na začiatku všetko rozmiestnili a koncert sa mohol začať. Najprv vystupoval hudobný orchester. Hrali 4 skladby. Najviac sa mi páčila pesnička Ružový panter. Trochu neskôr vystupovali dvaja žiaci z hudobno-dramatického krúžku. Bolo to vtipné. Potom prišla na rad ďalšia hudobná skupina, ale ľudová. Zahrali a zaspievali veľa pesničiek, medzi nimi i Maďarské tance. Na záver nám dievčatá zatancovali dva tance. Najprv baletky a potom moderný tanec. Na Jantárovú školu chodím aj ja. Koncert sa mi veľmi páčil.
Magda Heveriová, 4.B

Týždeň matematiky.
Aj žiaci na 1. stupni sa rôznymi aktivitami zapojili do Týždňa matematiky. Prváci riešili zápalkové hlavolamy, rôzne slovné úlohy z praxe a matematické korálky. Druháci súťažili o najdlhšiu matematickú retiazku v sčítaní a odčítaní, lúštili Sudoku a využívali vo vyučovaní rôzne edukačné programy, napríklad Ferdovu matematiku. Tretiaci takisto riešia Sudoku a radi využívajú na hodinách matematiky e-beem tabuľu, notebooky a na nich „kvietkové počítanie“ a tiež úlohy na rozvoj logického myslenia. Štvrtáci v rámci týždňa matematiky súťažili o najrýchlejšieho a najpresnejšieho matematikára a najlepšieho Logika triedy. Veríme, že si žiaci takýmto zábavnejším spôsobom vyučovania utvoria ešte lepší vzťah k tomuto vyučovaciemu predmetu.
J. Briškárová, triedna učiteľka 4.B













Týždeň hlasného čítania
Aj tento rok sme sa zapojili do Týždňa hlasného čítania, aktivity združenia Orava. Tentoraz sme okrem večerného čítania spoznávali krásne hrady Slovenska.

Počas týždňa hlasného čítania som si s mamkou čítala rozprávky z knihy Jozefa Cígera Hronského Slnovratka. Najviac sa mi páčila rozprávka Biela panna Hviezdička ranná. Bola o jednom chlapcovi a jeho sestričke. Aj napriek problémom sa dokázali mať radi a tak prekonali zlo, s ktorým sa stretli.
Martinka Suchá, 2.A


















Deň Zeme

Jeden deň pred Dňom Zeme nám pani učiteľka povedala, aby sme si zobrali veci len na tri hodiny, pretože pôjdeme do mesta na Deň Zeme.Všetci sa veľmi tešili. Na druhý deň sme naozaj išli do mesta. V meste bolo veľa detí a učiteliek, kreslilo sa na asfalt a všelijaké iné akcie. My sme prišli na nejaký dvor. Rozdelili sme sa na skupiny. Jedna šla kresliť, druhá vyrábať búdky....Ja som išla kresliť. Mali sme domaľovať, ako by malo vyzerať naše mesto. Na výkrese bol dom, rozhádzané smetie a polámané, zbúrané stromy. My sme všetko prekreslili a dali na výstavu. Potom sme sa mohli rozbehnúť kede-tade. Mohli sme hrať pexeso, triediť hrášky, počúvať a učiť sa ako spievajú vtáky, spoznávať rastliny a dať si malé preteky. Všetko sa nám páčilo. Potom sme išli do múzea, starej Miklušovaj väznice. Bolo to tam trochu strašidelné, ale aj tak som si čosi odfocovala. Keď sme vyšli z múzea, vracali sme sa do školy. Veľmi sa mi to páčilo. Chcem ísť na taký Deň ešte raz.
Veronika Smolková, 4.B
Vo štvrtok 22.4. sme na tretej hodine išli do Miklušovej väznice a Rodošta. Bol Deň zeme. Pri Rodošte boli rôzne súťaže s otázkami o ochrane prírody. Aj my sme sa zapojili a vyhrali sme cukríky, nálepky a umelé diamanty. Veľmi sa mi to páčilo. Druháci budú mať asi aj pekné sny, ktoré ich budú strašiť, lebo si v Miklušovej väznici zhasli svetlo.
Daniel Szekeress, 4.B













Na Deň Zeme sme išli do Miklušovej väznice. Na dvore boli pripravené súťaže. Mali sme uhádnuť, čo držíme v ruke. Potom sme mali otázky na papierikoch. Každý si vytiahol jeden lístok a odpovedal na otázku. Potom sme hádali, ktorého vtáka je spev.Bola tam aj súťaž v behu. Po súťažiach sme si prezreli múzeum. Videli sme veľký obraz Františka Rákocziho na krásnom bielom koni, vyrezávaný nábytok, skrinku na fajky, zvony, delá a staré peniaze.
Maťka Suchá, 2.A

Boli sme s triedou v meste pozrieť si Miklušovu väznicu. Bolo tam strašidelne, ale historicky. Videli sme tam aj mučiace nástroje. A potom nám premietli film o Miklušovej väznici. Mali sme tam aj plno súťaží. Bol to vydarený deň.
Sophia Sara Šafárová, 2.A













Miklušova väznica sa nachádza v centre mesta. V minulosti slúžila ako väznica a mučiareň. Vykonávali sa v nej aj popravy. Teraz je z nej múzeum. V Miklušovej väznici je vystavený dereš, koleso, okovy, meče a kamenné delové gule, ale aj keramika a obilný mlynček z kameňa a starodávne váhy.
Natálka Kádárová, 2.A

22. apríl je deň Zeme. Naša trieda bola v tento deň na exurzii v Rodošto a v Miklušovej väznici. Rodošto je dom, kde žil František Rákoczi. Tam som videl obraz Františka Rákocziho ako sedel na koni. Bola tam aj stolička, ktorú sám vyrezal a namaľoval. Videl som aj vence a zvony. Miklušova väznica bola pôvodne dva domy. Videl som v nej nástroje na mučenie, klady a putá. Tento deň sa mi veľmi páčil a ďakujem zaň mojej pani učiteľke.
Kristián Šprinc, 2.A













Náš rozhovor

Tentoraz sme vyspovedali pani vychovávateľku Eriku Nagyovú. Má za sebou veľký úspech: Víťazstvo v prehliadke divadelných súborov DEDO a postup do krajského kola tejto súťaže.

Otázka: Prečo ste vychovávateľka?
Odpoveď: Odmalička som túžila pracovať s deťmi a v družine môžem tvoriť v každej oblasti.
Otázka: Prečo máte rada deti?
Odpoveď: Som veľmi citovo a rodinne založená a moji rodičia ma viedli k láske k ľuďom. Malé deti sú ešte ako nepopísaný papier a preto ich mám rada.
Otázka: prečo pracujete na Staničnej?
Odpoveď: Navštevovala som ju ešte ako žiačka a som tu spokojná, lebo mám milé kolegyne.
Otázka: Chceli by ste nacvičiť nejaký muzikál?
Odpoveď: Niekoľko pokusov tu bolo. Muzikál sa mi páči, lebo je to zmes hovoreného a spievaného slova, ktoré lahodí srdcu.
Otázka: Chceli by ste si zahrať?
Odpoveď: Áno, v mojom vnútri je skrytá túžba si ho zahrať, ale moja hanblivosť mi to nedovoľuje, zahrám si iba pred mojimi žiakmi a v súkromí.
Rozhovor pripravili Daška Belková a Martinka Suchá z 2.A triedy.













Detský čin

Aj tohto roku sa zapájame do projektu Detský čin roka, jednu peknú prácu už vám môžeme ukázať. Čakáme na ďalšie.
Ja som urobil dobrý skutok keď som pomohol môjmu spolužiakovi z Talianska a z Ruska. Volali sa Riško a Kristián. Niektorí žiaci ich nemali radi, najmä Riška. Stále ich nemali radi a ja som si uvedomil, že robia velikánsku chybu. Neustále som im hovoril, že robia veľkú chybu a že Riško a Kristián sú veľmi zábavný, múdry a veľmi dobrý. A keď som sa s nimi skamarátil, tiež ma nemali radi. O pár mesiacov sme sa so všetkými udobrili. Dnes Riško a Kristián patria medzi mojich najlepších priateľov.
Miško Marcin, 2.A













Vlastná tvorba

V rámci projektového vyučovania na našej škole, tvorili žiaci 4.B rôzne tradičné i netradičné literárne útvary na tému Krt obyčajný. Vytvorili toho veľa, na ukážku vyberáme len niečo:

Zlodej (rozprávka)
V krtinci v jednej záhrade žil krtko Petrík. Jedol len kvety, ktoré tam vyrastali. Majiteľ tejto záhrady sa čudoval, kto mu to stále kradne kvety. Keď mu krtko Petrík ukradol všetky kvety, majiteľ sa tak nahneval, že v jednu noc išiel strážiť záhradu. Nočné hodiny ubiehali a majiteľ pomaly zaspával. Až keď zaspal tak, že ho nikto nemohol zobudiť, krt vyskočil z krtinca a šup! Potajomky sa vybral do skleníka, odtrhol kvety a upaľoval naspäť pod zem. Prišlo ráno a majiteľ sa zobudil. „Ja nešťastník! Prečo som sa nezobudil skôr!“ Vstal a išiel sa pozrieť do záhrady. Vošiel do skleníka, otvoril dvere, a čo nevidí. Skleník je prázdny! A tak si sadol smutný a premýšľal. Krtko vyliezol von a uvidel pána. Prišlo mu smutno. A tak išiel za majiteľom. Ozval sa tenkým hláskom a povedal: „To som bol ja! Sľubujem, že vám ich nikdy nebudem kradnúť.“ Pán sa zľakol. Obzrel sa a uvidel krtka. „To ty“ povedal. „Áno, ja,“ odpovedal krtko. „ No tak za to, že si sa priznal, sa na teba nebudem hnevať.“ A tak Petrík už nikdy nechodil kradnúť kvety.
Ema Martončíková, 4.B













Príbeh o krtovi.
Raz dávno sa jeden krt rozhodol, že pôjde zohnať nejakú vodu. Volal sa Marek. Veľa krtov bolo smädných a niektoré boli aj hladné, pretože bolo veľké sucho. Také sucho nemali už asi dvadsať rokov. Žena mu hovorila, že nech neide, ale kdeže, on tam chcel ísť. Na druhé ráno odišiel a s nikým sa nerozlúčil. "Tá dnešná mládež!" povedal jeden zo starších. Ako tak krtko šiel, narazil na krokodíla. Krokodíl sa ho spýtal: "Kamže kam?" Krtko povedal, že sa ho nebojí, ale keď uvidel aké má krokodíl zásoby vody, hneď sa ho opýtal: "Ale krokodíl, môžeme sa stať kamarátmi?" "Nesnaž sa ma oklamať!" povedal krokodíl a odskočil, ale krtko sa nedal a spýtal sa krokodíla, že či by si nemohol zobrať trochu vody. Krokodíl povedal, že keď len to, no tak že dobre, ale krtko chcel ešte aj hmyz a dážďovky. Krokodíl mu povedal, že nemá hmyz a dážďovky, ale že nech sa opýta mravcoleva a tak krtko išiel ku mravcolevovi. Keď tam prišiel, uvidel hromady jedla, až mu slinky stekali. Keď ho uvidel mravcolev, povedal mu, že je na cudzom pozemku a že nech ide preč. Krtko sa ho opýtal, či mu môže dať trochu jedla a mravcolev mu povedal, že si môže zobrať, ale nech sa potom prace. Krtko prišiel do domu aj s jedlom a pitím a tak teraz každý spomína na krtka Mareka.
Daniel Szekeress, 4.B

O krtkovi
Krtko Ryje krtko tunely, pomalý a nesmelý. Totiž krtko slepý je, len ryje a ryje. Oči čierne v koži má, rodí živé mláďatá. jedným slovom cicavec, robí veľký krtinec. Magdi Heveriová, 4.B	K – krt R – robí T – tučné K – krtince O – ostrými pazúrmi Simona Čaplová, 4.B K – krtinec R – rypák T – tunel K – krtko O – oči Anna Mária Kranerová, 4.B

                        KRTKO

               ČIERNY        MALÝ

           RÝPE       KRYJE     RYJE

         MÁ    VEĽMI    ZLÝ     ZRAK

                   ZVIERATKO

                                        Laura Sýkorová, 4.B


                          KRT

                SLEPÝ        ČIERNY

           RYJE       SPÍ       PRACUJE

      KRT     JE    VEĽMI    UŽITOČNÝ

                      CICAVEC

                                        Magdi Heveriová, 4.B














Tretiaci zas tvoria príbehy na rôzne vybrané slová. Tentoraz to boli vybrané slová na r.

Rys Bystrík
Rys Bystrík uvidel rybu, ktorá vyskočila na breh pri rieke Torysa. V lese sa prechádzal chlapec Bystrík s babkou a zbierali bylinky. Rys Bystrík zbystril pozornosť. Chcel po rybe chňapnúť, no nepodarilo sa mu to, lebo niekto zakričal: Bystrík! Rys Bystrík si myslel, že na neho niekto volá, no volala na vnuka, ktorý sa zatúlal, babka. Rys to nejako zistil a pribehol k babke a pomohol jej nájsť strateného Bystríka. A babka pozvala rysa ku nim na čaj s rybami. A naučil ho, že syseľ, ryba, býk, vydra, korytnačka, kobyla, výr a vyžla sa píšu s tvrdým „y“. No nastal test a boli v ňom ťažké otázky. Cez aké mesto preteká Torysa? Rys odpovedal Bytča. Čo je Myjava – rieka alebo mesto? Rys zaškrtol rieku. Čo je Bystrica – mesto, rieka alebo oboje? Rys zaškrtol iba mesto. Korytnica je....? Odpovedal, že meno dievčaťa. Rys dostal päťku a babka mu to vysvetlila. A odvtedy je rys Bystrík múdrejší ako výr alebo sova.
Juliana Straková, 3A

Rodinný výlet
Naša rodina sa vybrala do Vysokých Tatier. Videli sme tam rysa, sysľa aj výra. Neďaleko chaty bola lúka plná bylín, na ktorej pásli býk a kobyla. Pásol ich Bystrík s vyžlou a pritom popíjal Korytnicu. Pochádza z Bytče a babku má v Myjave. Ked sme prechádzali cez Torysu, videli sme vydru ako si stavia hrádze a chytá ryby. Pri návrate domov sme navštívili sesternicu v Bystrici, ktorá má doma korytnačku.
Karolína Iľková, 3.A