Vianočné prázdniny.

Poprosili sme našich spolužiakov, aby nám napísali o svojich prázdninách. Tu je niekoľko listov.

Vianoce sú moje najobľúbenejšie sviatky. 24. decembra u nás od rána do večera hrali koledy. Večer sme sa všetci poctivo pripravovali. Ako každý rok aj tento sme pozvali babku aby nebola sama. Pri večeri som neustále myslela na darčeky. Konečne to prišlo a všetci sme sa rozbehli do obývačky. Bolo tam veľa darčekov. Tieto Vianoce boli dobré nielen pre darčeky, ale aj preto, že sme boli zase všetci spolu.
Magdi Heveriová, 4.B







Cez prázdniny sme išli s našim psom do lesa. Išli s nami môj bratranec Šimon, a sesternica Šarli. Vonku napadol sneh. Vzali sme so sebou sane. Na saniach nás ťahal náš pes Bari. Nám sa to páčilo, ale jemu nie. Tak ho vystriedala moja sestra Laura. Ťahala nás veľmi rýchlo. Bola to veľmi dobrá prechádzka.
Nina Mravčáková, 2.A







Bola som sa lyžovať s ockom. A dali sme si teplý čaj. Potom sme šli na veľkú picu. Na druhý deň boli Vianoce. S mamou sme piekli perníky. Perníky som ozdobila polevou. A darčeky boli pod stromom.
Sophia Sara Šafárová, 2.A







Nevedela som sa dočkať prázdnin. Keď prázdniny konečne prišli, išli sme k babke na Moravu. Mám tam krstnú, bratranca, dedka a babku. Nedávno pribudla aj sesternica. Nemá ešte ani rok a už chodí. Volá sa Emka. Prišli sme dobre, pretože práve tam bol aj môj ujo, ktorý tam chodí iba raz za čas. Nemá čas, lebo študuje. Má len 24.Volá sa Lukáš. Je to syn dedka a babky. Dorazili sme a my s bratom sme hneď utekali k stromčeku. Na Orave sme boli týždeň. Z Oravy sme prišli domov pred Silvestrom. Po Silvestri sme boli v Rakúsku u krstného. Chodili sme každý deň plávať. Krstný nás v bazéne dvíhal a šalil sa s nami. Raz sme dokonca v bazéne strávili 4 hodiny. V Rakúsku sme tiež strávili týždeň.
Tieto prázdniny boli výborné.
Magdi Heveriová, 4.B







Cez prázdniny som bola na Roháčoch. Lyžovali sme sa a bývali sme v hoteli Osobitá. Mala som vlastnú izbu. Boli v nej pekné veci. Mala som z toho radosť. Boli sme sa aj sánkovať. Celý týždeň som si užívala.
Daša Belková, 2.A

OsmijankoTento rok sa naši druháci zapojili do čítania s Osmijankom. Okrem čítania plnia Osmijankovi rôzne úlohy. Napríklad takéto:

Rozprávka o Ľubkiných Vianociach.
Bol Štedrý večer. Mamka piekla perníčky a Ľubka s ockom išli do kostola. Keď išli z kostola tak videli veľa svetiel. Bolo ich viac než sto. Po ceste domov boli veľmi nedočkaví. A mamka mala pre nich ešte jedno prekvapko! Salónky! Teraz bol čas rozbaľovať darčeky. A každý povedal Veselé Vianoce! Vianoce boli fakt veselé. Akokeby bolo jablko na stromčeku, také boli pekné tie ozdoby. Mamka dostala notebook, ocko hodinky s vodotryskom a Ľubka šatočky. Ľubka mala veľkú radosť.
Jakub Straka, 2.A

Tri zmrzlinové kopčeky.
Bol raz jeden chlapček, ktorý sa volal Marek. Marek si prial tri kopčeky zmrzliny. Ale mamka a ocko mu to nedovolili, lebo by ochorel a za desať dní mal mať narodeniny. Na narodeninny si želal tri kopčeky zmrzliny. A nastal ten deň. Prvý darček bolo autíčko, druhý darček boli žuvačky. A tretí darček bol balón s héliom. Ale ocko mal ešte jeden darček pre Mareka a boli to tri zmrzlinové kopčeky. Nakoniec Marek zistil, že keď si niečo želáš, tak sa ti to splní.
Michal Marcin, 2.A

Pekné listy napísali aj Lili Varšová a Laura Staňová z 2.C triedy:


   

Osmijankove hádanky
Lieta to, Skáče to. Čo je to? (cebarv) Martinka Suchá,2.A Chutí jej seno aj tráva, veselo chvostom máva, zdravé mliečko dáva. Čo je to? (avark) Dominika Géciová, 2.A Pletie siete na hávede, Do labiek si ihly berie. Osem nôh má veru tak, Vie sa cez ne prepletať. Veru nevie, len tak, tak. Čo je to? (kúvap) Filip Čisovský, 2.A
	Je to pichľavé a je to na ozdobu. Čo je to? (kerms) Kabátik zelený, Balónik červený. Čo je to? (nólem) Ninka Schlosseriková, 2.A Hoci sú malé, pracujú stále. Čo je to? (ecvarm) Miško Marcin, 2.A Je to hnedé a zelené, stojí pri ceste. Čo je to? (morts) Saška Smužanicová, 2.A Má to šesť nôh a dve ruky. Čo je to? (inok an cedzaj) Sophia Sara Šafárová, 2.A Keď sa ráno zobudíš, čo ako prvé urobíš? (ičo šírovto) Stoj, priprav sa, môžeš ísť, čo to asi môže byť? (rofames) Romana Čisovská, 2.A Veľké oči má, radu ti vždy dá. Na konári sedí si A vo vzduchu lieta si. Kristián Šprinc, 2.A

Okrem normálneho vyučovania robíme v škole aj rôzne projekty, napríklad na angličtine, prírodovede a iných hodinách:








   





   





>   

Kde všade sme boli

Aj v tomto čísle časopisu Takže nám píšu žiaci o tom, kde boli a čo zažili.

Knižnica

Prísť do knižnice je ako prísť na príjemné, tiché, čarovné miesto. Stačí siahnuť, začítať sa a človek je odrazu v inom svete - vo svete vymyslenom, fantastickom. Žiaci 4.A a 4.B triedy navštívili Knižnicu pre deti a mládež na Fejovej ulici a zúčastnili sa tam besedy o povestiach, ktorú pre ne pripravili tety knihovníčky. Zároveň si mohli vypožičať ďalšie knihy na čítanie. Snáď sa im aj vďaka tejto návšteve stanú knižky ešte väčšími kamarátmi.
J. Briškárová, tr. uč. 4.B

Luskáčik

Začiatkom decembra sme zo školy išli do Štátneho divadla na baletnú rozprávku Luskáčik. V rozprávke vystupovali kráľ, kráľovná, princ Luskáčik, Klára, jej rodičia, Fritz, Drosselmayer a myší kráľ. V rozprávke nerozprávali, ale všetko vyjadrovali tancom. Luskáčik a kráľovstvo bolo zakliate, a preto boli postavy ako bábky. Potom asi v polovici príbehu ich vyslobodili a už boli ako ľudia. Nakoniec všetko dobre dopadlo, Klára s Luskáčikom mali svadbu a žili šťastne až do smrti.
Juraj Marcin, 4.A

Galéria

Dnes sme boli v Košiciach v galérii. Videli sme tam rôzne obrazy a mapy, ktoré maľovala francúzska maliarka. Tie mapy zvýrazňujú hlavne krásu a veľkosť úžasného francúzskeho Paríža. Veľmi sa mi to páčilo, rozprávali sme sa o rôznych veciach, napríklad o znaku kostra, ktorá zvýrazňovala odpočinok. Potom tam boli také veľké kocky, z ktorých sme potom urobili dve mestá, jedno dievčatá a druhé mesto urobili chlapci. Veľmi sa mi to páčilo.
Michal Marcin, 2.A

Štvrtáci píšu o tragédiách vo svete

Nešťastné udalosti vo svete veľmi citlivo zasiahli našich štvrtákov. Premýšľali o chudobe a nešťastí a napísali:

Pred nedávnom som sa dozvedela, že je na Haiti zemetrasenie. Bola som smutná. Neviem, či za to môže príroda alebo ľudia. Po niekoľkých dňoch mi prišla sms-ka, že mám prispieť 1 euro. Tak som ho poslala. Mala som z toho dobrý pocit, že som niekomu pomohla.
Laura Gazdagová, 4.B







Ja chcem pomôcť ľuďom v Afrike, lebo sú veľmi chorí, nemajú čo jesť a piť. Keby som mohla, dala by som im postaviť nemocnice, domy a hlavne poskytla potravu. Niečo Vám o nich poviem. keď sa na nich pozriete, sú ako kostričky a sú smutní. Tí ľudia ktorí im pomáhajú robia veľmi dobre. Hlavne ľudia z Unicefu. Chodia každý rok po uliciach a rozdávajú modré gombíky, ktoré symbolizujú lásku. Minulý rok som zaplatila 1 euro a dostala som malý modrý gombík. Veľmi som im chcela pomôcť. A prajem si, aby tí ľudia nežili v chudobe a neumierali tí, ktorí za to nemôžu.
Diana Telepčáková, 4.A

Videl som v televízii zemetrasenie na Haiti. Tiež sa tam rabuje. Nie peniaze, ale jedlo. Videl som video ako žena na posteli pije vodu a zrazu sa začala triasť zem a ona utiekla a asi sa zachránila, lebo spadla stena na posteľ a aspoň utiekla pred smrťou. Niektorí ľudia sú zasypaní, ale niekedy sa stane zázrak a stále žijú. Rád by som im pomohol tak, že by som im dal svoje peniaze, aby si postavili domy a aby dostali jedlo.
Alfréd Tóth, 4.B







Keď idem z kostola, vidím bezdomovcov žobrať o peniaze. Už viackrát som si pýtala peniaze od mamky, no tá mi nedovolí dať im peniaze. Vždy povie „nie!“ Videla som pri kostole chudobnú rodinu. Matku s malými deťmi. Nie raz, nie dvakrát som videla aj opitého bezdomovca. Jeden nám dokonca spal pred vchodom do bytu. Keď budem dospelá, chcem byť herečka a budem dávať peniaze na charitu pre bezdomovcov a určite pre nich postavím centrum.
Karolína Ficeriová, 4.A

Raz v televízii ukazovali, že sa stala katastrofa na Haiti. Naši záchranári s vrtuľníkmi im išli pomôcť. Ale niektorým nedokázali pomôcť. Zatiaľ ešte nikto nevie, že kto za to môže. My sa im snažíme pomôcť tak, že keď vidíme krabicu, kde je napísané Pomoc pre Haiti, vždy prispejeme. Je to správna vec, tá charita. Je mi ľúto, že tí ľudia musia trpieť za to, za čo nemôžu. Snažím sa aj naďalej pomáhať.
Dávid Šoltis, 4.B







Keď pozerám rozprávky niekedy tam vidím aj chudobu. Chudoba nie je nič dobré. Bezdomovci sú ľudia, čo nemajú domov. Je viac možností, ako sa stali bezdomovcami. Napríklad, keď niekoho prepustia z práce, nemá si ako zarábať a má málo peňazí. Nemôže si kúpiť chlieb za 1 euro. Alebo sa ľudia rozvedú a súd rozhodne, že byt patrí žene. Je to rôzne. Chcela by som takým ľuďom pomáhať.
Raz sa mne a mamke stal takýto zážitok. Jedného dňa, keď som išla do školy na bicykli a mamka vedľa mňa s kočiarom, stretli sme tetu sediacu na lavičke pred domom. Teta poprosila mamku, aby k nej prišla. Zrejme nevedela sama dobre chodiť. Nevedela tiež, kde presne býva. Mamka s ňou chodila popri domoch a ja som musela ísť sama do školy. Prišla som do školy včas. Neviem či s tou tetou mamka ešte chodila alebo nie. Keď som poobede prišla zo školy, spýtala som sa mamky, ako to dopadlo. Mamka povedala, že s tou tetou chodila ešte pol hodiny, kým našli sociálny dom, v ktorom bývala.
Som rada, že jej mamka pomohla. Pomáhame si, lebo tí chudobní, to sú tiež ľudia ako my, len sú v horšej situácii.
Veronika Smolková, 4.B

Rozhovory

Urobili sme rozhovor s pani učiteľkou Mgr. Ľuboslavou Bozogáňovou, ktorá pripravuje našich žiakov na rôzne recitačné súťaže. Pod jej rukami vyrástlo už niekoľko veľmi šikovných recitátorov, napríklad Viki Veľková, Magdi Heveriová, Laura Gazdagová a tiež Oliver Hasaj. Ten v tomto roku získal na okresnom kole súťaže Šaliansky Maťko 3. miesto. Pani učiteľku a Olivera sme požiadali o rozhovor.

Rozhovor s pani učiteľkou Bozogáňovou:
Otázka: Páči sa vám práca učiteľky?
Odpoveď: Mám rada svoju prácu, lebo sa pri nej vždy naučím niečo nové a stretávam zaujímavých žiakov. Aj tu sú však niekedy dni :( ale omnoho viac je tých :)
Otázka: Ste hrdá na Olivera Hasaja?
Odpoveď: Prečo iba naňho? V 2.C mám ešte ďalších 22 žiakov, na ktorých som tiež hrdá.
Otázka: Keď ste boli v jeho veku, chodili ste aj vy na súťaže ako sú Šaliansky Maťko?
Odpoveď: Áno, recitovala som a nemala som to vôbec rada. Radšej som hrala divadlo a hlavne písala scénare pre bábkové divadlo.
Otázka: Aké ste mali vysvedčenie, keď ste mali osem rokov?
Odpoveď: Mala som dvojku z hudobnej výchovy a bolo to v druhej triede.
Otázka: Ktorú rozprávku ste mali ako dieťa najradšej?
Odpoveď: Ja mám rozprávky rada dodnes. Nemám iba jednu obľúbenú, ale patria tu Ja som koza rohatá, O psíčkovi a mačičke – ako piekli tortu, či Opice z našej police.
Rozhovor pripravila Veronika Sedláková, 4.A





Oliver Hasaj

Rozhovor s Oliverom Hasajom:
Otázka: Ako sa ti páčilo na súťaži?
Odpoveď: Bolo tam super.
Otázka: S kým si sa pripravoval na súťaž?
Odpoveď: Pripravovala ma pani učiteľka Ľuboslava Bozogáňová.
Otázka: Na ktorom mieste si sa umiestnil?
Odpoveď: Umiestnil som sa na treťom mieste.
Otázka: Baví ťa to?
Odpoveď: Áno, baví. Už sa pripravujem na ďalšiu súťaž.
Otázka: Chcel by si dosiahnuť viac?
Odpoveď: Áno, chcel.
Rozhovor pripravil Juraj Marcin, 4.A

Vlastná tvorba

Príbeh na vybrané slová po m. My sme boli v škole v prírode. Keď sme sa ubytovali, tak sme si poriadne umyli ruky voňavým mydlom. Ja som si pomýlil izbu. Išli sme vonku a šmýkali sa na pieskovisku. V neďalekej Rimavskej Sobote je potravinársky priemysel. My sme sa hmýrili na pieskovisku. Mykal som s kľučkou dverí, lebo sa nedali otvoriť. Na sprche som žmýkal uterák. Pri učení som myslel na brata. Na izbe sme mali malú myš. Bolo tam veľa hmyzu.
Miško Vereb, 3.A




   

Píšeme o zime Vonku sneží, sneh sa sype, mráz nám naše nosy štípe. Deti snehuliakov stavajú, pri guľovačke im čiapky padajú. Pani zima oblečenie stromom dáva, každý preto rád ju máva. Alexandra Suchá, 4.B
	Zima fúka do stromov, deti bežia hneď domov. Zima kreslí ľadom na okná. Vytvára v snehu anjelov. Ema Martončíková, 4.B
Chodí každý jeden rok, dáva tam vždy biely mok. Príde pani Zima, hovorí sa, že je celkom iná. Vraj len chodí a mrazí, robí veľké frázy. Majo Koval, 4.B
	Vločka         padá          lieta    studená    škaredá    malá   Vločka     je     veľmi     malá               hviezda. Marek Gdovin, 4.B

Zima je mladá a zlatá. Robí domom biele čiapky. Oblieka stromy, aby nezmrzli. S mrazom je kamarátka. Tvorí s ním mosty.
Alfréd Tóth, 4.B

Zima maľuje deťom červené líčka. Stavia bielych snehuliakov, na zem padá hladko. Tvorí kožuštek stromom a čiapky domom. A keď príde jar, snežienka ukáže svoju tvár.
Laura Sýkorová, 4.B




Môj príbeh
Chcel by som vám porozprávať príbeh o svojom živote.
Volám sa Erik a narodil som sa v Afrike. Pochádzam z africkej rodiny, ktorá bola a je veľmi chudobná. Väčšinou nám pomáhala organizácia – UNICEF. Ľudia do tejto organizácie posielali peniaze a z tých peňazí sa mne a mojej rodine kúpilo jedlo a pitie. Som tým ľuďom veľmi vďačný.
O niekoľko rokov, keď som bol väčší, začal som chodiť do školy. Naučil som sa písať, čítať a neskôr aj počítať. Po pár rokoch som sa stal dospelým. Naučil som sa rozprávať po slovensky a prišiel som žiť na Slovensko. Žil som šťastne. Mal som prácu aj peniaze – peniaze nielen na jedlo a pitie, ale aj na lieky a všetko, čo k životu potrebujem. Na Slovensku som aj zostarol. Žil som spokojne až do staroby. Každý deň v mojom živote som myslel na svoju rodinu v Afrike. Každý týždeň som posielal oblečenie, ale aj peniaze do UNICEF-u, aby som aj ja pomohol ľuďom, ktorí to potrebujú v chudobných krajinách. Aj keď bola moja pomoc len kvapkou v mori, verím, že pomohla aspoň zopár ľuďom.
Simona Čaplová, 4.B




Africký príbeh o Mii.
Medzi Afričanmi sa rozpráva takýto príbeh.
Pred mnohými rokmi žilo jedno dievča. Volala sa Mia a bola veľmi chudobná. Doma nemala ani na bochník chleba. Žila sama, samučičká, lebo jej rodičia zmizli v piesočnej búrke. Mia žila v Afrike pod maličkým prístreškom, v ktorom vyrábala vázy. Tie vázy sa robili z piesku, bahna a vody. Farby si vyrábala sama. Mala dva veľké sny. Jej prvým snom bolo nájsť svojich rodičov a druhým – ešte väčším - urobiť najkrajšie vázy na svete. Jeden deň k nej prišiel jeden chlapec, ktorý bol v šírom okolí najbohatší. Chcel si kúpiť tú najkrajšiu vázu, ktorú robila dva roky. Najprv si povedala, že tú vázu nepredá, bola to jej najobľúbenejšia váza. Druhý deň zas prišiel pýtať tú vázu. Nepredala ju. Chlapec chodil celý týždeň a nakoniec, keď bol taký smutný, tak ju predala. Odvtedy sa stala bohatou. Kúpila si vlastné farby a začala maľovať obrazy. Mala veľmi veľké a dobré srdce, takže sa tými peniazmi postarala o celú Južnú Afriku a prichýlila všetkých ľudí k sebe domov.
Afričania ju mali veľmi radi. Aj teraz, keď je v Afrike chudoba a hlad, si na malú Miu radi spomínajú.
Bianka Andrejkovičová, 4.B




Píšeme listy a tvoríme z plastelíny: